#3 Kodiki: Nerozmýšľam nad tým, či je moja tvorba akceptovaná mainstreamom
„Zamrzí ma, keď vidím, že talentovaný umelec má jedinú dostupnú vec z roku 2022, pričom tie staré skladby vymazal, lebo si myslí, že to nie je dobré," tvrdí producent Kodiki.
Kodiki je mladý producent a DJ, ktorý sa hudbe venuje už dlhší čas, no výraznejšie sa zviditeľnil až v posledných dvoch rokoch. Neustála práca na nových veciach, posúvanie hraníc žánrov i generovanie originálnych nápadov na počkanie je to, čo zdobí jeho tvorbu.
V našom rozhovore sa dozviete, ako mu v tvorbe pomáha štúdium na vysokej škole, prečo je stále verejne dostupná jeho prvá skladba alebo či považuje hudobnú teóriu za dôležitú.
Keby môžeš spätne zanalyzovať proces tvorby tvojho najnovšieho EP Muliebre, ako si sa vtedy cítil?
Myslím, že stále pociťujem euforickú radosť. Som spokojný s tým, čo sa okolo mňa deje – či už v osobnom alebo kariérnom živote. So všetkým, čo okolo mňa vidím a cítim, som spokojný a vďačný.
Je tvoja hudba temná, keď sa cítiš zle?
Keď sa cítim zle, tak často hudbu nerobím. Avšak keď je to už naozaj zlé, tak zapnem Ableton a spravím tú najnechutnejšiu hudbu, ktorá existuje. Nikdy to ale nevydám, je to skôr moja osobná meditácia. Keď si to spätne vypočujem, tak všetko zlé zo mňa odíde.
Vždy je tvoja hudba o pocitoch?
Je to veľmi intuitívne. Hudbu nerobím so zámerom niečo vyjadriť, ide to automaticky zo mňa. Keď počujem konkrétny akord alebo melódiu, dokáže ma to vnútorne naplniť.
Rozmýšlaš pri tvorbe hudby nad tým, kto to bude počúvať?
Spolieham sa na to, že keď sa to páči mne, tak sa to určite bude páčiť aj iným. Nerozmýšľam nad tým, či je moja tvorba akceptovaná mainstreamom. Ak som s tým spokojný ja, hlbšie to neriešim. Nedávno som videl jednu prednášku, kde sa prednášajúceho pýtali, či je potrebné rozmýšľať nad hudbou z pohľadu poslucháča. On odpovedal: „Áno, ale prvý poslucháč si ty.” To sa mi veľmi páčilo.
Ľudia nemusia na seba tlačiť len kvôli tomu, aby sa to páčilo ostatným. Ak sa dielo naozaj páči tvorcovi, tak sa to bude páčiť aj iným.
Možno je to spôsobené aj tým, že to, čo počúvaš ty, počúva aj tvoja cieľová skupina.
Áno, to si všímam. Páči sa mi, aká cieľovka vzniká okolo mojej hudby.
Myslíš si, že ťa tvoji fanúšikovia počúvajú kvôli žánru alebo kvôli tebe?
Myslím si, že je to kvôli mne a mojej schopnosti vytvárať v hudbe svojskú energiu. Keď si ľudia pustia moje pesničky, tak v nich počujú môj štýl.
Pri tvorbe novej hudby si však asi nepovieš, že ideš robiť metal. Pravdepodobne už máš kolekciu zvukov a vytvorené rutiny, vďaka ktorým tvoríš.
Metal mám rád a síce je ďaleko od toho, čo tvorím, no myslím, že by sa to dalo. Určite áno. Možno jedného dňa vydám niečo metalové. Dobrá otázka, zmenil si mi pohľad na vec. (smiech)
Mimo hudby sa venuješ aj digitálnemu umeniu, ktoré študuješ na VŠVU v Bratislave. Pomáha ti toto štúdium aj v hudobnom smere?
Určite áno. Profesori si všímajú, čo robím. Vždy sa ma snažia posunúť za moje hranice. Keď niečo odovzdám, povedia mi, že je to síce dobré ale robím to len pre to, aby to bolo hotové. Vďaka tomu ma nútia rozmýšľať za moje kreatívne hranice, ktoré som si vytvoril. To je super a prenáša sa to aj do mojej tvorby.
Vedia profesori, že tvoríš hudbu a si DJ?
Vedia, že tvorím a boli sa aj pozrieť na koncert. Páči sa im to a podporujú ma. To však robia aj ostatným, nie len mne. Nemáme tam klasický vzťah profesor-študent, ale rozprávajú sa s nami a zaujímajú sa. Máme tiež možnosť s profesormi konzultovať našu tvorbu. Dokonca ich môžeme osloviť na spoluprácu, čo je super. Zatiaľ som však túto možnosť nevyužil.
Tým, že väčšinu týždňa žiješ v Bratislave, je pre teba jednoduchšie preraziť na tamojšej klubovej scéne?
Bolo by náročnejšie sa presadiť a trvalo by to oveľa dlhšie, keby žijem mimo Bratislavy. Tým, že v Trenčíne nie je klub, kde by som mohol hrať, je to pre mňa touto cestou určite ľahšie.
Ako to začalo? Kde si hral prvýkrát?
Prvýkrát som hral vďaka Fairycore Syndicate, ktorí organizujú akcie v Bratislave. Robia skvelé veci a v súčasnosti už hrali aj v Poľsku či v Čechách. Raz mi napísali, či by som si nechcel zahrať na ich akcii. Vtedy som otváral klub, no už od začiatku bola Fuga plná až po bar. To mi veľmi pomohlo. Vďaka tejto akcii si ma pravdepodobne všimli viacerí promotéri a už to išlo rýchlo.
Musel si sa pred prvým koncertom naučiť hrať na konzole, alebo si to už vedel?
No a tu prichádza sranda. (smiech) Ja som im síce povedal, že viem zahrať naživo, no v živote som tak ešte nehral. Predtým som mal chvíľu malú konzolu, no tú som predal a povedal som si, že DJ-ing nie je pre mňa. Tak som si od kamaráta požičal malý Hercules pultík, na ktorom som sa naučil hrať základy.
Na koncerte ma postavili pred veľké playere, na ktoré som v živote nehral. Nakoniec som to nejako odohral a, samozrejme, pár chybičiek tam bolo. Po koncerte som však mal takú radosť, že som si opäť kúpil konzolu a začal som sa tomu venovať viac.
Ako si sa učil? Pozeral si tutoriály alebo si len mixoval hudbu?
Tutoriál si pozriem len vtedy, keď potrebujem základy. Tie som však už vedel predtým. Mixovať som sa naučil tak, že som experimentoval a skúšal, čo sedí a čo nie. Najlepšie sa učím tak, že si prispôsobím to, s čím pracujem. Vybral som svoje pesničky a tie, ktoré som v tej dobe počúval – len som sa s tým hral, skúšal som prechody a keď som s tým bol spokojný, tak som to odohral.
Zdroj: archív umelca
Ty sa venuješ aj grafike a tvorbe animácií. Čo ťa baví viac – hudba alebo vizuálne umenie?
Obidve formy umenia mám rovnako rád. Keď robím hudbu, veľmi rád ju neskôr vizualizujem. To isté platí aj naopak – z animácie rád prevádzam veci do hudby. Myslím si, že obe formy spolu dobre spolupracujú. Hudba je však v procese tvorby o niečo zaujímavejšia. Pri grafike a animácii je ten proces technickejší.
Keď mi niečo napadne, tak sú za tým hodiny práce – musím veľa rozmýšľať, aby ten dizajn dobre fungoval a vyzeral podľa mojich predstáv. Keď robím hudbu, rýchlejšie dostanem aspoň približný výsledok.
V hudbe máš pravdepodobne menej technických prvkov, ktorými sa musíš riadiť.
Áno, určite. Keď spravím pesničku, technická stránka príde až pri mixingu a masteringu. To sa ale deje až na konci kreatívneho procesu. Pri animovaní musím spájať kreatívu s technickými prvkami.
V čase, keď si ešte nerobil hudbu, si každému tvrdil, že ju robíš. Prvú vec si urobil až po tom, čo ti niekto povedal, že máš svoju tvorbu pustiť. Spomínaš si na svoju prvú vyprodukovanú skladbu?
Áno, spomínam si na ňu. Dokonca je stále verejne dostupná na Soundcloude. (smiech) Každý, kto toto číta, si môže pustiť úplne prvú skladbu, ktorú som kedy spravil. Skladba sa volá Flowers a naschvál som ju nevymazal.
Prečo si ju nevymazal?
Ja veľmi rád počúvam staré veci umelcov, ktorých obdivujem. Niekedy ma sklame, keď vidím, že talentovaný umelec má jedinú dostupnú vec z roku 2022, pričom tie staré skladby vymazal, lebo si myslí, že to nie je dobré. Mňa to zamrzí, pretože rád vidím ten postupný vývoj po rokoch. Presne to je dôvod, prečo som Flowers nechal na Soundcloude. Ak sa nájde niekto, kto rozmýšľa podobne ako ja, môže si vypočuť moje hudobné začiatky.
Myslím, že v človeku to môže zanechať zlý pocit, keď počuje staré veci niekoho talentovaného, a hneď znejú skvele. Pričom poslucháč netuší, ako ten umelec začínal a nevie, akým vývojom si musel prejsť. Chápem, keď sa niekto prezentuje len novými vecami, no stále existujú ľudia, ktorých tie začiatky zaujímajú.
Je skladba Flowers úplne prvý pokus, alebo je len prvá dokončená skladba?
Myslím, že na začiatku som nespravil niečo, čo som nedokončil. Flowers má len jednu minútu, no z môjho pohľadu ide o dokončený track. Nie je to len slučka na 4 doby, ktorá sa neustále opakuje. Je to úplne prvá aj kompletne dokončená skladba. Nič predtým som nespravil.
Ako na ňu vtedy reagovalo tvoje okolie?
Reakcie boli naozaj pozitívne. Veľmi ma to motivovalo robiť ďalej.
Zdroj: archív umelca
Určite ti pomohlo aj to, že si predtým hral na bicie, ktoré ti poskytli minimálne rytmický základ. Učil si sa aj akordy, alebo si len skúšal, čo ti znelo dobre?
Ešte keď som chodil na bicie, učiteľ mi povedal, že mám naozaj dobrý hudobný sluch. Akordy však doteraz vytváram štýlom, že neviem, aké noty spolu dobre fungujú, no viem, čo spolu dobre znie. V hlave počujem a cítim, ako by to malo znieť. Z hudobnej teórie ale neviem takmer nič. Keď sa ma niekto opýta, v akej stupnici niečo je, alebo čo je toto za akord, absolútne netuším – iba tvorím, a keď sa cítim spokojne, dám to von.
Chcel si sa niekedy naučiť hudobnú teóriu?
Áno, raz som si kúpil 81-klávesový MIDI kontroler, s ktorým som sa chcel učiť teóriu. Neprešiel ani týždeň a vzdal som to. Necítil som sa komfortne v tom, že sa učím teoreticky o niečom, v čom sa pohybujem intuitívne. Samozrejme, dá sa to skombinovať. Sú ľudia, ktorí perfektne ovládajú hudobnú teóriu a vedia to patrične využiť.
Vo väčšine prípadov ľudia neriešia, či umelec ovláda hudobnú teóriu.
Pokiaľ to znie dobre, tak si to vypočujú a zabavia sa na tom. Napríklad najpočúvanejšia skladba Žlté farbičky vznikla zo srandy. Volal som s kamarátmi na Discorde a len tak som začal kričať veci do mikrofónu. Začal som to dávať do hudby a znelo to dobre. Z pohľadu hudobnej teórie to však vôbec nebolo premyslené.
Čo ťa na hudbe najviac baví?
Vyjadrovanie svojich emócií. Mám pocit, že v hudbe sa viem vyjadriť viac, ako hovoreným slovom.
Pociťuješ to tak aj v grafickom dizajne?
Aj áno, ale v hudbe sa cítim viac spojený s konkrétnou emóciou. V grafickom dizajne necítim až také silné prepojenie, ale stále tam je. Emóciu z hudby je jednoduchšie vycítiť. Aspoň pre mňa.
Aj kvôli tomu viac prezentuješ svoje skladby ako grafické práce?
Áno, ale rád to kombinujem. Keď o mne niekto hovorí, že som producent, rád poviem, nech spomenie, že som aj grafik. Nesnažím sa to potlačiť dozadu.
Okrem projektu Kodiki si sa venoval aj vedľajšiemu Soundcloud projektu, kde si vystupoval pod menom SpaGhetto. Skús ho bližšie popísať.
Celé to začalo, keď som mal 17. V tej dobe sa roztrhlo vrece so Soundcloud rapermi, pričom každý z nás poznal aspoň jedného chalana, ktorý buď robil trapové beaty alebo rapoval. Ja som si povedal, že na to spravím paródiu. Nie len na týchto chalanov, ale na celý rap a wannabe gangsterskú scénu.
Spravil som prvé tracky s názvom Tvarohové prdy a Čučoriedkový pretlak. Všetci sa na tom smiali a to ma motivovalo, pretože presne to bol cieľ SpaGhetta – rozosmiať ľudí. Celý projekt bol postavený na tom, že budem robiť parodické skladby, ktoré si budú robiť srandu sami zo seba a z myšlienok raperov, ktoré nemajú žiadny zmysel.
Pochopil to niekto z raperov, ktorých si parodoval?
Práve preto som tento projekt zrušil. (smiech) Veľa ľudí si myslelo, že ide o môj hlavný projekt, kde chcem byť clown. Skôr som samého seba využil na to, aby taký clown existoval. Veľa ľudí mi hovorilo, že je to parádna hudba. To však nebola parádna hudba, bola to sračka.
Nepáčila sa mi, aká cieľová skupina ľudí to začala počúvať. Nechcel som skončiť ako niekto, kto robí blbosti a ľudia majú z neho srandu. Preto vzniklo EP 300db, kde som začlenil vibe SpaGhetta, ale má to dušu a emóciu.
Dostal si aj ponuky na koncert ako SpaGhetto?
Áno. Písalo mi viacero ľudí, či robím so SpaGhettom aj live vystúpenia, ale nikdy som to nespravil. Chvíľu som rozmýšľal nad tým, že by to bola sranda, ale som rád, že sa to nezrealizovalo.
Písal si si texty, alebo to bol freestyle?
Záleží od skladby. Niektoré boli čistý freestyle, pri iných som si napísal približnú osnovu, o čom budem rozprávať. Vždy som najprv spravil hudbu a potom som do nej vymyslel nejakú hlúposť. Ako som to počúval, tak som rozmýšľal, aké sprosté slová by sa tam hodili. Aj hudbu som robil so zámerom, že to bude SpaGhetto.
Čo podľa teba potrebuje producent na Slovensku, aby prerazil?
Myslím si, že nejaký druh svojskosti. Nesnažiť sa emulovať druhých a skúsiť nájsť niečo v sebe. Niečo, čo je iné. Už tu máme veľa dobrých producentov, ktorí robia klasické beaty a ide im to. Pokiaľ chce preraziť niekto nový, musí si nájsť vlastný štýl a nesmie sa báť experimentovať.
Neboja sa ľudia nových vecí v hudbe?
Dá sa to nové spraviť tak, aby to neznelo príliš experimentálne a aby to bolo vstrebateľné pre mainstream. Každý pozná ten pocit pri hudbe, keď niekto zakomponuje do skladby niečo úplne „od veci”, no znie to tam tak dobre, že je to hit. Takéto skladby prerazia, pretože je to niečo úplne iné, no pohybuje sa to v známych medziach.
Myslíš si, že umelec by mal byť hlavne zapamätateľný?
Ani nie zapamätateľný, to príde samo z toho, že robí niečo odlišné. Keď spraví niečo iné, ľahšie sa to zapamätá. Musí to však fungovať. Nemôže človek spraviť hlúposť a tváriť sa, že toto je niečo iné. Je potrebné nájsť rovnováhu.
Určite aj kontakty zohrávajú dôležitú rolu.
Áno, určite. Ja som raz písal do Efemka, vďaka čomu ma aj zahrali. Taktiež je dobré chodiť na akcie a rozprávať sa s ľuďmi. Človek nemôže sedieť doma a čakať na zázrak. Tu je tiež dôležité nájsť „sweet spot”, aby človek príliš neotravoval. Všetko musí prebehnúť prirodzene.
Akí interpreti ťa v poslednej dobe najviac zaujali?
V poslednej dobe často počúvam interpreta Oli XL, fajn jemná elektronika. Ďalej Naked Flames je dobrý a objavil som post punkovú kapelu z 80.tych rokov Suburban Lawns. Tí ma naozaj bavia.