TIMEA: V slovenčine je tenká hranica medzi tým, kedy je text pekný a kedy znie ako klišé

Vitajte pri prvom vydaní zo série rozhovorov, v ktorom som sa rozprával s mladou speváčkou Timeou Gregovou.

Timea Gregová je mladá slovenská speváčka a skladateľka, ktorá od vydania debutového EP Confusion of Warmth na sklonku roka 2020 stihla zaujať tunajšiu scénu, vydať pár singlov a zahrať si na najväčších slovenských festivaloch. Jej tvorba sa dá označiť ako originálny moderný pop v kombinácii so živými nástrojmi, ktorý je však intímnou výpoveďou jej emócií.

V rozhovore sa okrem iného dozviete aj to, ktorú fázu kreatívneho procesu má najradšej, ako sa cítila na prvom koncerte alebo či plánuje vydať pesničku v slovenskom jazyku.

Zdroj: Darina Sklenarova

---

Na ZUŠ-ke cítila brzdu v kreativite, tak začala písať vlastné skladby

Tvoje hudobné začiatky sú spojené s hrou na klavír. Vybrala si si hudbu sama, alebo ťa tvoji rodičia prihlásili na ZUŠ-ku?

Rodičia ma na klavír prihlásili asi keď som mala 5 rokov, takže si nemyslím, že to bolo na základe môjho prejaveného talentu (smiech). Skôr to bolo o tom, že rodičia vždy chceli hrať na nejaký hudobný nástroj, ale nikdy sa im to nepodarilo. Tak sa rozhodli, že svojim deťom dajú tú možnosť.

Vedela si už v čase, keď si sa učila hrať na klavír, že chceš jedného dňa písať texty?

Vlastné texty a hudbu som začala písať z frustrácie, že som vždy mohla hrať len to, čo mi vybrala učiteľka klavíru. Tým, že som chodila na klasickú ZUŠku, museli sme sa naučiť a zahrať všetko tak, ako to bolo napísané. Cítila som, že to veľmi limituje moju kreativitu. Snažiť sa predviesť kreativitu niekoho iného ma nebavilo, tak som začala písať vlastné skladby na klavíri. Potom prišiel spev a všetko ostatné.

Chcela si od začiatku spievať po anglicky alebo si skúšala aj po slovensky?

Texty som od začiatku písala po anglicky. Chodila som na bilingválnu anglickú strednú školu a počúvala množstvo anglickej hudby, takže si myslím, že angličtina mi bola hudobne o niečo bližšia ako slovenčina. Slovenskú hudbu som začala objavovať až koncom strednej školy, keď som veľa zo slovenských hudobníkov stretla naživo.

Rozmýšľala si niekedy, že by si skúsila spievať aj slovenské texty?

Určite áno. Ja sa o to aj tajne snažím (smiech). Len si myslím, že v slovenčine je tenká hranica v tom, kedy je to pekné a kedy to znie hrozne klišé. Tým, že náš jazyk je pomerne pestrý, keď človek nevyberie vhodné slová, znie to naozaj zle. Teda aspoň pre mňa.

Aj keď napíšem niečo v slovenčine, hovorím si, že to ešte nie je ono. Verím, že to čoskoro príde!

Okrem vlastného života čerpá aj zo životov iných

Ktorá fáza ťa v kreatívnom procese baví najviac? Písanie textov, skladanie hudby či produkcia?

V tvorbe nových vecí je zapojených oveľa viac ľudí ako v minulosti, takže ma momentálne najviac baví tá spolupráca. Mám pocit, že popritom ako tvorím sa aj veľa učím. V samotnom procese tvorby ma najviac baví ten prvý nápad, ktorý u mňa vychádza zo silnej emócie alebo z niečoho, čo chcem vyjadriť. Vtedy si len sadnem a hrám.

Na začiatku to má v sebe najviac energie, je to čisté, pretože to chce človek dať zo seba von. Neskoršia produkcia je zaujímavá, ale mám pocit, že niekedy je v tom až príliš veľa racionality. Samozrejme, vždy sa snažím to robiť podľa intuície, ale s pridávajúcimi technickými prvkami nad tým už oveľa viac rozmýšľam.

Tvoríš teda len vtedy, keď ti niečo napadne, alebo sa snažíš skladať pravidelne v určitom čase?

Každý deň sa snažím cvičiť vokál, pretože to je môj nástroj. Cítim,  keď cvičím pravidelne a taktiež cítim, keď necvičím (smiech). Čo sa týka písania, neviem si to úplne prikázať. Ten prvotný nápad musí prísť sám, snažím sa ho zachytiť a neskôr sa k nemu vrátiť.

Tým, že si píšeš vlastné texty, baví ťa čítať aj knihy? Čerpáš z nich inšpiráciu alebo zlepšuješ tak slovnú zásobu?

Neviem, či úplne slovnú zásobu, ale knihy mám veľmi rada . V jednej pesničke mám dokonca referenciu na jednu konkrétnu knihu. Určite je dobré čítať v jazyku, v ktorom človek píše, pretože slovná zásoba sa vytvára aj podvedome. Neviem ale, či by som spravila priamočiare spojenie medzi knihami a mojou tvorbou.

Odkiaľ čerpáš inšpiráciu na hudbu okrem svojho života?

Momentálne sa snažím príbehy aj “kradnúť”. Prednedávnom som napísala pesničku z pohľadu osoby, ktorá mi je blízka, no nebola som to ja. Vidieť niečo z pohľadu druhej osoby je veľmi zaujímavé. Človek tak vie oveľa lepšie pochopiť situáciu iných.

Akurát dnes som pozerala rozhovor s britskou speváčkou Eloise, ktorá vydala pesničku o tragickom vzťahu. Hovorila, že ona taký vzťah nikdy nezažila, no vždy, keď túto pesničku spieva, vie sa do toho vžiť, ako keby to prežila sama. Keď človek píše o príbehu niekoho iného, tak sa stane aj jeho.

Máš pocit, že po vydaní emočne ťažšej a smutnej skladby sa aj tebe uľaví?

Neviem, či vtedy, keď je to vonku. Skôr keď tú skladbu napíšem. Pekný pocit je, keď sa s tým stotožní niekto iný. Vtedy sa cítim, že v tom nie som sama. Aj keď človek nepíše či neskladá, no len si napíše svoje pocity na papier, dokáže mať skvelý rozhovor sám so sebou. 

Ja sama sa to snažím robiť často. Dokáže mi to pomôcť pozrieť sa na to čo ma ťaží z pohľadu tretej osoby, pretože to už nie je len v mojej hlave, ale vidím to na papieri.

Vyskladať si kapelu podľa seba je skvelý pocit

Ako vyzeral tvoj prvý koncert? Kde sa odohral a ako si sa cítila?

Úplne prvý koncert som odohrala v roku 2018 s mojím dobrým kamarátom. Odohral sa v podniku Mark Twain v Karlovke pri Dunaji, čo nie je vôbec hudobný podnik. 

Pamätám si, že som bola veľmi nervózna, no taktiež som v hľadisku mala veľa podpory od kamarátov a známych. Keď koncert skončil, cítila som sa magicky. Bol to presne ten moment, keď sa človeku splní niečo, o čom sníva už veľmi dlho. Pocítila som až surreálny adrenalín.

Začali ťa po tomto koncerte oslovovať ľudia, aby si zahrala na ďalších podujatiach?

Prvý koncert sa odohral ešte predtým, ako som niečo vlastné vydala. Debutové EP som vydala až cez pandémiu, takže sa nedalo hrať nikde. V novembri 2020 vyšlo EP a v marci 2021 mi prišla ponuka, aby som v lete zahrala na festivale. Opýtali sa ma, či môžem prísť s kapelou. Vtedy som však nevedela ešte nič o hudobnom manažmente alebo o tom “ako to chodí” nevedela.

Tak som im odpovedala, že jasné, budeme tam. Kapela neexistujúca, set v živote neodohraný a EP naživo ešte ani neexistovalo (smiech). Nakoniec sa kapela úspešne postavila a prišlo viac ponúk. V praxi to často funguje tak, že na koncerte/festivale si ťa niekto všimne a pozve ťa ďalej. Určite veľa pomohlo aj to, že som písala viacerým klubom a festivalom množstvo mailov. To vlastne robím aj v súčasnosti.

Podľa čoho si si vyberala členov kapely? Poznali ste sa už predtým, alebo si priamo oslovovala jednotlivých členov?

Na začiatku som spolupracovala s jedným producentom, ktorý poznal množstvo ľudí z hudobnej scény, takže prvá kapela sa skladala z jeho známych. S nimi som odohrala jednu celú festivalovú sezónu v roku 2021. Časom som sa zoznámila s viacerými ľuďmi zo scény, takže som už lepšie vedela, čo chcem. 

Napriek všetkému som naozaj vďačná ľuďom, ktorí so mnou odohrali prvé koncerty, pretože do mňa vložili naozaj veľa energie a času. Na druhej strane je super, keď si človek môže vybrať, s kým chce hrať – či už žánrovo alebo ľudsky.

S tvojou súčasnou kapelou hrávate len koncerty, alebo spolu trávite aj čas v štúdiu a tvoríte skladby?

Od júna 2022 nahrávame moje druhé EP, ktoré výjde v najbližších mesiacoch a všetci členovia prispeli svojou troškou. Prvé EP sa nahrávalo počas pandémie a v štúdiu mohol byť iba jeden človek. Takto je to viac o spolupráci.

Ako vnímaš to, že v posledných rokoch sa čoraz viac nahrádzajú živé nástroje tými digitálnymi?

Myslím si, že to má určite svoje čaro. Avšak veľmi sa mi páči tá ľudskosť živých nástrojov. Vtedy vzniká medzi ľuďmi úžasná energia, všetko je autentické. Aj keď vznikne nejaká chyba, pôsobí to organickejšie. Tým, že nehráme do podkladov a nie sme závislí na metronóme, môžeme viac improvizovať. 

Na druhej strane vie počítač na koncerte spraviť väčší “wau” efekt. Niekedy to vie vyprodukovať väčší zvuk, avšak ja preferujem to, že sa dejú všetky tie veci medzi hudobníkmi. Tým pádom nie sme ako roboti, ale funguje medzi nami ľudská chémia.

Využili ste pri nahrávaní aj digitálne nástroje?

Používali sme všeličo (smiech). Tomu sa jednoducho nedá vyhnúť. Niekedy aj nahrávka, ktorá znie, že je bez úprav, je vyplnená toľkými počítačovými vecami, že to človek ani nepočuje. Na to, aby znela živá nahrávka naozaj dobre, je potrebné využiť všetko, čo má človek po ruke. Niekedy je zaujímavé experimentovať s tým, ako budú živé nástroje znieť s digitálnymi prvkami.

Hudba a médiá nás výrazne ovplyvňujú

Čo ťa v poslednej dobe najviac zaujalo či už na československej alebo zahraničnej scéne?

To je otázka, ktorej sa vždy bojím lebo na veľa ľudí zabudnem (smiech). Za posledný rok som z našej scény najviac počúvala českú interpretku Annet X. Ale nedá mi nespomenúť aj Ninu Kohout, Tamaru Kramár, Lash and Grey, Tea Sofia, je toho naozaj veľa dobrého.  Zo zahraničia som si obľúbila najnovší album od Lizzy McAlpine. Veľmi ma momentálne baví aj Rosalía, Omar Apollo či Little Simz. 

Ja si každý mesiac nájdem niekoho, koho až obsesívne počúvam, pozriem si všetky rozhovory, pustím si všetky albumy, spravím si prieskum ich života a tvorby (smiech). Keď mám pocit, že som už všetko absorbovala, tak sa posuniem k inému interpretovi. Za ten mesiac som schopná počúvať len toho interpreta.

Keď počas toho mesiaca počúvaš konkrétneho interpreta, cítiš, že ťa jeho tvorba ovplyvňuje? 

Určite áno. Musím si nato dávať pravidelne pozor!  Keď človek počúva jedného interpreta príliš, môže ho potom neplánovane vykrádať. To, čo človek počúva a aké média absorbuje, ho výrazne ovplyvňuje.

Plánuješ v budúcnosti nahrať s niekým featuring či už zo Slovenska alebo zo zahraničia?

Áno a už mám pocit, že je ten správny čas. Zatiaľ nemám žiadny featuring a už pár mesiacov nad tým intenzívne rozmýšľam. Určite by sa niečo také malo stať v blízkej budúcnosti. Ja som zvyknutá spolupracovať len s hudobníkmi, no taktiež je podľa mňa zaujímavé a inšpiratívne vidieť, ako tvorí iný interpret.

Ako riešiš marketing a promo k tvojim skladbám? Máš to premyslené alebo tomu nechávaš voľný priebeh?

Snažím sa to mať naplánované, najmä čo sa týka oslovovania rádií a médií. Človek strávi pri tvorbe hudby množstvo času a poslednú vec, ktorú môže spraviť, je zdieľať to a dať čo najviac ľuďom vedieť, že na niečom pracoval/pracovala.

Sociálne médiá sa snažím mať naplánované, no nie vždy to vyjde tak, ako by som chcela. Snažím sa to nezanedbávať ale niekedy je to dosť náročné. To, ako si to človek odpromuje, rozhoduje o tom, či to niekto bude počuť alebo nie. Najmä v začiatkoch.

Aké sú tvoje plány rok 2023? Kde ťa budú môcť fanúšikovia najbližšie vidieť?

Najbližší singel vyjde už o pár týždňov, pričom EP uzrie svetlo sveta v máji. K tomuto projektu bude aj moje prvé turné – krst bude v Bratislave, na ten sa brutálne teším. Tým, že prvé EP vyšlo počas pandémie, tak som okrem cudzích detí nikdy nič nekrstila (smiech). Krst považujem za oslavu našej práce.

Teším sa na leto a prezradím aspoň to, že ma čaká veľa festivalov, na ktorých som vždy túžila hrať. Z tohto roku mám zatiaľ veľmi pozitívny pocit!